Ako spoznáte tie najlepšie pistácie?

1. Kde a ako sa pistácie pestujú
2. Aké druhy pistácií existujú
3. Koľko rozlišujeme obchodných tried pistácií
4. Aké poznáme odrody

Pestovanie pistácií nie je len tak. Strom pistácie pravej (pistacia vera) plodí zo začiatku menšie množstvo a bohatej úrody sa pestovatelia pistácií dočkajú až okolo dvadsiateho roku života. Na druhú stranu sa strom pistácie môže dožiť až 300 rokov.

Raz si dole, raz hore. Tak táto ľudová pravda platí aj pre pistácie. Tie totiž plodia v dvojročných cykloch. Môžete ich skúsiť pestovať aj doma, lahodných pistáciových orieškov by ste sa však nedočkali. Aby pistácia plodila, potrebuje totiž púštnu až polopúštnu klímu.

V sezóne 2019/2020 sa zožalo 655 tisíc ton pistácií a viac ako 90 % z toho tvorili pistácie z juhu USA, Iránu a Turecka. Najväčších pistáciových milovníkov potom podľa štatistík nájdeme v Číne, kam sa importuje najviac tohto zeleného zlata. Dosť ale o tom, ako sa pestujú, to si môžete podrobne prečítať v našom článku. Teraz je čas pozrieť sa na to, ktoré pistácie sú najlepšie a podľa čoho by ste si ich mali vyberať.

Pravdepodobne sa zhodneme, že to, čo by sme chceli úplne najviac, sú solené pistácie bez škrupiny. Obľúbená slaná chuť bez práce! Dajme si ale ruku na srdce, dopadlo by to zjedením balíka pistácií na posedenie, čo rozhodne nie je nič zdravého.

V obchodoch sú najčastejšie pistácie prírodné – či už v škrupine, alebo lúpané. Vo Světě plodů myslíme aj na cukrárov a skutočných labužníkov a ponúkame aj pistácie zbavené svojej tenkej hnedofialovej šupky – takzvané pistácie blanšírované.

Obľúbenou pochúťkou sú ale pistácie pražené v soli alebo korení – napríklad kajenskom korení. A na svoje si prídu aj milovníci sladkého!

Na prvý pohľad sa možno zdá, že všetky pistácie sú rovnaké. Keď však trochu zbystríme, zistíme, že sa môžu líšiť tvarom, veľkosťou či farbou šupky a škrupiny. To všetko závisí od krajiny pôvodu, odrody či obchodnej triedy. Ako si teda vybrať tie najlepšie?

Koľko odtieňov môže mať zelená? Pri pistáciách platí, že čím sú tmavšie, tým lepšie. Tmavo zelená farba indikuje pistácie najvyššej kvality (a ceny), zatiaľ čo svetlo zelené až žlté sú menej kvalitné.

Ako je to so škrupinou? Mysleli ste, že sa otvára pražením? Chyba! Škrupina pistácií sa prirodzene otvára už na strome. Tak pestovatelia poznajú, že sú pistácie zrelé a pripravené na zber.
Pokiaľ však podmienky pri raste neboli dokonalé, alebo pestovatelia zber uponáhľali, zostávajú škrupiny zatvorené. Ani tak ale nie je nič stratené. Pistácie sa dajú otvoriť mechanicky v špeciálnych strojoch. Prirodzene otvorené pistácie sa v pistáciovom biznise označujú skratkou NO (naturally opened), zatiaľ čo tie mechanicky otvorené pod MO (mechanically opened).

U overených dodávateľov môžete naraziť aj na špecifické označenia obchodných tried. USDA posudzuje pistácie na základe 3 kritérií – externé, interné a iné vady, ktoré bránia pistáciam dosiahnuť dokonalosť.
Medzi externé parametre patrí napríklad počet neotvorených pistácií, bledé či tmavé škvrny na škrupine a obsah príliš malých orieškov.​​​
Interné ukazovatele sa pozerajú na samotný oriešok v škrupine, či nie je špinavý, poškodený alebo napadnutý škodcami. Medzi ostatné chyby potom patrí napríklad počet prázdnych škrupín v balení, cudzie prímesi a zlomky.

Podľa celkového vzhľadu, farby škrupiny a jej poškodenia, kvality a prítomnosti nečistôt a zlomkov delia USDA pistácie nasledovne:

Prirodzene otvorené pistácie

• U.S. Fancy
• U.S. Extra No. 1
• U.S. No. 1
• U.S. Select

Mechanicky otvorené pistácie

• U.S. Artificially Opened

Neotvorené pistácie

• U.S. Non-Split

Samozrejme, že čím vyššia obchodná trieda, tým vyššie sú nároky na ňu. Podobne ako je to aj u mandlí alebo kešu! Všeobecne by mali byť škrupiny čisté, ich farba jednotná a nemali by na sebe mať škvrny. Pistácie vo vnútri musia byť perfektne vysušené, chrumkavé a nesmú niesť známky poškodenia alebo byť žltkasté. Priemer pistácie v škrupine by nemal byť menší ako 11,88 mm. To sa meria sitom s okrúhlymi otvormi. V žiadnej obchodnej triede nesmie byť obsiahnutých viac ako 5 % takto malých orieškov.

USDA ďalej pistácie delí aj podľa veľkosti, respektíve váhy. Ide o to, koľko orechov sa zmestí do jednej unce (asi 23 gramov).

Tak ako je to u kešu či mandlí, pistácie sa pestujú v rôznych odrodách. Rozdeliť ich môžeme podľa krajín pôvodu aj podľa typických odrôd v nich pestovaných.

Podľa tvaru môžeme pistácie rozdeliť na krásne okrúhle (ktoré sú väčšinou typické pre pestovateľov v Európe) a podlhovasté (ktoré sú typické pre krajiny Blízkeho východu a USA).

Tento okrúhly druh pistácií je najznámejší. A je to pravdepodobne ten, ktorý ste už jedli mnohokrát. Pistácia má okrúhly tvar a jej popularita rastie už nejaký čas.

Jumbo pistácie sú väčšie ako ich bratia a budú vás stáť o niečo viac peňazí. Ale môžete si byť istí, že na produkciu tohto variantu bolo vynaložených oveľa viac úsilia, než je to pri iných pistáciách. Odroda je totiž veľmi citlivá na nedostatok vody a živín.

Akbari odroda má vysokú trhovú hodnotu predovšetkým vďaka mandľovému tvaru, dlhému a veľkému jadru. Ahmad Aqaiee je zase veľký, mandľovo tvarovaný oriešok so smotanovo bielou škrupinou. Badami pistácie sa svojím tvarom taktiež podobajú mandli, majú však menej výraznú farbu.

Pistácie Antep sa pestujú v Turecku a sú známe svojou veľmi vysokou kvalitou. Antep pistácie sú síce menšie ako iné pistácie na trhu, každý orech má však veľmi bohatú chuť. Antep pistácie sa tiež radia medzi jedny z prémiovejších druhov, ktoré je možné kúpiť.

Akbari pistácie sú veľmi podobné iránskym dlhým pistáciam. Bývajú o niečo dlhšie. Tieto pistácie majú výraznú orechovú chuť a vyšší obsah nenasýtených tukov.

Sú väčšinou väčšie ako pistácie z oblasti Stredozemia a ich škrupinu je možné ľahšie otvoriť. Tieto orechy sú často predávané s rôznymi s príchuťami. Obľúbené sú aj v čokoláde. Aby producenti zakryli škrupinu, na ktorej sa u odrôd často objavujú škvrny, farbia pistácie načerveno farbivom z červenej repy. Jedna z najstarších a najznámejších kalifornských odrôd je Kerman.

V oblasti Castilla la Mancha na juh od Madridu pestujú pistácie charakteristické svojou intenzívnou chuťou. Tento chuťový profil majú hlavne vďaka širokému teplotnému rozmedziu medzi dňom a nocou. Tiež patria medzi jedny z najväčších.

Talianska produkcia pistácií prebieha takmer výhradne na Sicílii. Najznámejšou a najoceňovanejšou odrodou je slávna Bronte pistácia, tiež sa jej hovorí zelené zlato Sicílie.

Je dokonca držiteľom certifikátu PDO, ktorý EÚ udeľuje produktom, ktoré pochádzajú z úplne unikátneho prostredia a ktoré sú spracovávané tradične a šetrne. Kvôli lávovej pôde nie je možné zaviesť do fázy zberu akýkoľvek druh mechanizácie, čím nie je možné znížiť výrobné náklady. To z pistácií Bronte robí veľmi drahú surovinu.

Čo všetko sa dá s pistáciami robiť v kuchyni a prečo ich vôbec jesť? To sa dočítate v našom článku! A potom si hneď do košíka prihoďte pár zelených krások. Či už máte radi neutrálnu klasiku, ostrejšie tóny kajenského korenia, alebo sladkú variantu nielen pre neposlušné deti, nezabúdajte, že pistácie sú najlepšie, keď ich máte vždy po ruke. Trebárs v desiatonosiči.