Vanilkové lusky z Papuy-Nové Guiney

Vanilkový struk sa vám môže javiť ako niečo neobvyklé, niečo s čím si neviete rady. Je úzky, podlhovastý a zvrásnený. Jeho spracovanie je však naozaj jednoduché, struk stačí narezať po jeho dĺžke a z obalu vylúpnuť semienka. Tie držia pekne pohromade a tvoria tuhú hmotu, nemusíte sa preto obávať neporiadku. Vanilkové struky vám v domácnosti poslúžia na množstvo rôznych spôsobov. Môžete nimi okoreniť svoje jedlo alebo si prevoňať domácnosť. Vysušený prázdny struk môžete vložiť do nádoby s cukrom, a dodať mu tak príjemné arómu.
Vanilkové struky Tahitensis z Papuy-Novej Guiney sú chuťovo veľmi podobné ich indonézskym susedom. Líšia sa ale hlavne vo veľkosti, táto varianta je oproti indonézskej trochu dlhšia; a tiež v obsahu vody – struky z Papuy-Novej Guiney sú suchšie, vďaka čomu sa dokonale hodia napríklad na výrobu extraktov alebo k macerovaniu v mlieku či smotane.

1. Vanilka Tahitensis je charakteristická svojou sladkou kvetinovou chuťou a vôňou.
2. Patrí medzi chuťovo jemnejšie odrody vanilky, ktoré lepšie rozvinú svoju chuť macerovaním v tekutine.
3. Dlhé suchšie struky s vysokým obsahom zrniečok (drene).
4. Okrem vanilínu obsahuje až 200 ďalších aromatických látok.
5. Ak vám vanilkový struk leží dlhšiu dobu v špajze, je dobré ho na chvíľku "prevetrať" a následne opäť vrátiť do vzduchotesného obalu. Ideálne 4–6 × ročne.

Prvými pestovateľmi vanilky boli ľudia z kmeňa Totonaků, ktorí žili na brehu Mexického zálivu, približne v miestach dnešného Veracruzu. Podľa totonacké mytológie za zrodením vanilky stojí príbeh nešťastnej lásky – princeznú na úteku popravili spolu s milencom. A tam, kde sa ich krv dotkla zeme, vyrástla liana s nádhernými kvetmi, ktorá neskôr dostala názov vanilka.

Vďaka španielskym cestovateľom sa potom rozšírila do celého sveta. Najkvalitnejší producenti vanilkových strukov sú na Madagaskare, v Mexiku a v Indonézii. Každý výrobca však používa iný druh vanilky aj spôsob sušenia, preto je tiež odlišná aj výsledná chuť – na Madagaskare sladká, z Mexika trochu korenistá a z Indonézie kvetinová. Výsledný produkt je však vzhľadovo rovnaký, čokoládovo hnedý až zdanlivo čierny struk. Kvalita však vyžaduje obete, a tak sú struky z týchto krajín zároveň tie najdrahšie.

Prvními pěstiteli vanilky byli lidé z kmene Totonaků, kteří žili na břehu Mexického zálivu, přibližně v místech dnešního Veracruzu. Podle totonacké mytologie za zrozením vanilky stojí příběh nešťastné lásky – uprchlou princeznu za špatný výběr milence spolu s ním popravili. A tam, kde se jejich krev dotkla země, vyrostla liána s nádhernými květy, která později dostala název vanilka.

Díky španělským cestovatelům se pak rozšířila do celého světa. Nejkvalitnější producenti vanilkových lusků jsou na Madagaskaru, v Mexiku a v Indonésii. Každý producent však používá jiný druh vanilky i způsob sušení, proto je také odlišná i výsledná chuť – na Madagaskaru sladká, z Mexika trochu kořeněná a z Indonésie květinová. Výsledný produkt je však vzhledově stejný, čokoládově hnědý až zdánlivě černý lusk. Kvalita však vyžaduje oběti, a tak jsou lusky z těchto zemí zároveň ty nejdražší.